reklama

Aké pivo pijete?

Isť s kamošmi na pivo, to sa aspoň raz za čas patrí, nie? Rovnako ako pri sledovaní futbalu, alebo v lete, v teple, na terase... Kto si nedá? Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aké pivo vám chutí? Hovoríte, že sú vlastne všetky skoro rovnaké? Tak do veľkej miery máte pravdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (80)
Ilustračné foto
Ilustračné foto (zdroj: autor)

Prečo chutí väčšina pív u nás skoro rovnako?

V súčasnosti sme dospeli do štádia, keď názov značky piva nemusí mať nič spoločné s miestom, kde sa skutočne varí. Ak si kúpite u nás Zlatého bažanta, Martinera, Gemer, alebo dokonca Starobrno, tak s vysokou pravdepodobnosťou boli tieto pivá vyrobené na jednom a tom istom mieste a to v Hurbanove. Aby som však nebol len jednostranný to isté platí už aj o Topvare, Šariši alebo Kozlovi. Ďalšou kategóriou sú značky ako Stein alebo Tatran. Tieto značky ostali zachované aj napriek tomu, že v ich pôvodných závodoch bola výroba ukončená. Samozrejme ich súčasní výrobcovia tvrdia, že pokračujú v ich výrobe podľa pôvodnej receptúry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pivo, ležiak plzenského typu, ktoré sa u nás teší najväčšej obľube sa vyrába zo štyroch základných surovín: vody, jačmenného sladu, chmeľu a kvasiniek. Kvalita každej suroviny vplýva výrazne na výsledné vlastnosti piva. Okrem surovín aj samotný proces varenia, kvasenia a ležania je veľmi dôležitý. Už pri týchto základných surovinách existuje však veľa spôsobov ako pre výrobcu ušetriť, bohužiaľ zväčša to znamená aj pokúsiť sa to pivo oklamať. Oklamať hlavne o to, čo by v ňom malo byť, alebo o to čo, tam nemá čo hľadať.

Ako sa čaruje s pivom

Veľmi populárna je v súčasnosti tzv. HGB (high gravity brewing) metóda výroby piva. Pri nej sa uvarí povedzme že 16 stupňové pivo a to sa následne rozriedi podľa potreby na 10 alebo 12 stupňové pivo. Riediť pivo? Za také niečo v stredoveku v Čechách vraj popravovali sládkov utopením. Dnes je to ale bežný postup. Samozrejme že takto vyrobené pivo samo o sebe po zriedení nemá požadované vlastnosti. Ale aj to sa dá vyriešiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na trhu je k dispozícii niekoľko prípravkov, ktoré dokážu skoro zázraky. V Čechách sa pred nedávnom rozvinula diskusia o používaní jedného z nich, ktorý je známy pod názvom Tetrahop. Ide vlastne o chemický extrakt pôvodom z chmeľu. Na rozdiel od klasického hlávkového chmeľu, chmeľových granúl, resp. klasických chmeľových extraktov sa Tetrahop pridáva až na samom konci výroby piva. Ide preto vlastne o aditívum, ale pivovari ho schovávajú veľmi radi pod pojem chmeľové produkty. Už v malých množstvách zlepšuje penivosť piva. Pena je bohatšia a na pohári ostávajú krúžky. Taktiež vylepšuje chuť piva. Pivo je po jeho použití aj po prípadnom nariedení horkejšie, chmelovejšie. Čo na tom, že do piva sa takto dostávajú chemické látky, ktoré tam nemajú čo hľadať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem surovín, z ktorých je pivo vyrobené, je dôležitý aj technologický postup, aký sa použije. Spodne kvasené pivá, medzi ktoré patria ležiaky plzenského typu, je nutné počas hlavného kvasenia skladovať pri teplotách okolo 6°C a to 6 - 14 dní. Následne pivo by malo dozrievať (ležať) ešte aspoň ďalšie 3 týždne pri ešte nižších teplotách. Predstavte si, že jeden veľký pivovar sa rozhodol šetriť. Chladenie je veľmi drahé a preto po väčšinu obdobia dozrievania skladujú svoje pivo pri teplotách aj o 10 stupňov vyšších. Že to nespoznáte? A prečo Vás potom, už po vypití dvoch - troch pollitrakoch z ich produkcie, na druhý deň boli hlava?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké pivo máme potom piť?

Dobrou správou je, že na trhu sa dajú nájsť stále chutné pivá, ktoré sú vyrábané poctivo, len treba hľadať. Ide zväčša o malé, alebo stredne veľké pivovary, ktoré si ctia tradície a záleží im na kvalite. Problém je, že na Slovensku ich narozdiel od Čiech je veľmi málo. Pokúsil som sa preto zistiť, kde v Bratislave všade čapujú pivo z produkcie takýchto pivovarov, či už slovenských alebo českých. Za týmto účelom som využil služby stránky www.kamnapivo.sk. Počet takýchto krčiem, reštaurácii, pubov ma však nepríjemne zaskočil. Tvorí len sotva 9%. Milí priatelia preto odporúčam hľadať a hľadať a následne samozrejme degustovať. Takže na zdravie!

Poznámka:

Pri tvorbe tohto článku som požil niekoľko nepasterizovaných a nefiltrovaných pív pôvodom z Čiech. Snáď mi to bude odpustené.

Róbert Kalmár

Róbert Kalmár

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mne nie je jedno kto a ako v Bratislavskej VÚC minie ročne 122 miliónov z našich daní! A Vám??? Poďme to spolu zmeniť 9.11.2013. Po viac ako 10 ročnej skúsenosti ako poslanec v Miestnom zastupiteľstve MČ Bratislava Rusovce som sa rozhodol kandidovať za poslanca Bratislavskej VÚC. VÚC treba viac priblížiť k ľuďom a riešiť v nej naše reálne každodenné problémy. Práve ako poslanec miestneho zastupiteľstva mám s týmto skúsenosti. Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunova - Dovoľujem si Vás požiadať o Vašu podporu. Zoznam autorových rubrík:  Komunálne veciO piveSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu